Veľká noc je tu a v dnešnom príspevku vám prinášame niektoré zaujímavosti a zábavné fakty o Veľkej noci.
Kedy sa oslavuje Veľká noc?
Veľká noc sa oslavuje vždy v nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti (alebo oficiálnom prvom jarnom dni). Na základe tohto kritéria pripadá Veľká noc v gregoriánskom kalendári vždy medzi 22. marcom a 25. aprílom. Je však dôležité poznamenať, že nie všetci oslavujú v rovnaký deň. V skutočnosti východné pravoslávne cirkvi používajú iný deň založený na úplne inom kalendári (juliánsky kalendár), čo znamená, že sviatok sa často koná neskôr.
Aká je história Veľkej noci?
Historici sa zhodujú, že sviatky jari oslavovali už naši pohanskí predkovia. Prví kresťania preto pochopili, že je oveľa jednoduchšie pohanský sviatok pokresťančiť, než ho zakázať. V náboženstve tak Veľká noc nadväzuje na židovský sviatok Pesach, ktorý pripomína vyslobodenie Izraelitov – na čele s Mojžišom – z otroctva po starovekých 10 ranách egyptských.
Aký je význam kresťanskej Veľkej noci?
Veľká noc je oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Veľká noc je jedným z najdôležitejších období v kresťanstve a oslavuje Ježišovo zmŕtvychvstanie tri dni po tom, čo bol ukrižovaný. Veľkej noci predchádza obdobie nazývané pôst, ktoré trvá 40 dní. Počas neho by sa ľudia mali zamyslieť, uskromniť a vzdať sa niečoho, čo majú radi, aby si pripomenuli obete, ktoré priniesol Ježiš.
Prečo zajac a vajíčka?
Kuriatka, kačiatka, jahniatka a vôbec všetky mláďatká sú typické pre jarné sviatky, keďže sú samé o sebe predstaviteľmi života a plodnosti. Jeden z najznámejších symbolov Veľkej noci – zajac – je často zobrazovaný spolu s ďalším symbolom – ozdobenými vajíčkami. Toto na prvý pohľad zvláštne spojenie je staré tisíce rokov. V antickej mytológii sa objavuje príbeh vtáka, ktorý zomiera od chladu. Bohyňa jari sa nad ním zľutuje a premení ho na zajaca, aby si zachránil život. Aj keď je vták v tele králika, stále znáša vajcia, ktoré zdobí pestrými farbami a z vďačnosti ich darúva bohyni.
Prečo ľudia zvyknú na Veľkú noc farbiť vajíčka?
Vajíčka sú symbolom nových začiatkov a jari. Vajcia sa v histórii používali ako symbol znovuzrodenia, ktorý bol prijatý ako symbol vzkriesenia. Prvé maľované a zdobené kraslice boli zaznamenané v 13. storočí. Na zdobenie prvých veľkonočných vajíčok sa používali napríklad rôzne rastlinné pigmenty alebo drevené uhlie.
Je veľkonočný zajac typickým symbolom na celom svete?
Nie. Zatiaľ čo veľkonočný zajačik je veľmi populárny v Spojených štátoch, niektoré iné krajiny majú svoje vlastné typické zviera, ktoré symbolizuje sviatky jari. V niektorých častiach Nemecka ľudia oslavujú napríklad veľkonočnú líšku alebo veľkonočného kohúta. A v Austrálii budete počuť o veľkonočnom Bilbym, malom vačkovcovi s ušami podobnými králikom a špicatým nosom.
Ako sa volá týždeň medzi Kvetnou nedeľou a Veľkou nocou?
Veľký týždeň. Pred Veľkou nocou kresťania trávia týždeň oslavami rôznych aspektov okolo ukrižovania a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Začína sa Kvetnou nedeľou, ktorá pripomína Ježišov vstup do Jeruzalema. K Veľkému týždňu patrí aj Veľký piatok, ktorý si ctí deň Ježišovho ukrižovania.
Aká je symbolika veľkonočných dní?
Popolcová streda
Oficiálne začína 40. deň pred Veľkou nocou. Z tohto výpočtu sú vyňaté nedele, takže v praxi Popolcová streda pripadá až na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Popolcová streda slúži ako pripomienka konečnosti života a vyznačuje sa teda pokáním. V katolíckej cirkvi je začiatkom prísneho pôstu.
Kvetnatá nedeľa
Ešte starší názov pre ňu bol Nedeľa paliem. Počas tohto dňa sa ľudia v skorých ranných hodinách umývali v studenej vode, nakoľko verili, že im to prinesie zdravie a vezme so sebou všetky choroby. Pripisovali jej teda magickú až zázračnú moc.
Zelený štvrtok
Domácnosti by mali byť upratané, má vládnuť pokoj medzi ľuďmi. Aspoň jedno jedlo by malo byť zelenej farby. Väčšinou to boli jednoduché pokrmy zo žihľavy alebo neskôr i zo špenátu. Takže ak sa udržal pokoj a mier v jednom dni, naše bohatstvo v peňaženkách sa znásobilo. Bol to aj deň po zime, kedy začali gazdovia vyvádzať dobytok na pašu.
Veľký piatok
V tomto dni sa venujeme hlavne oddychu, pokoju a duchovnému rozvoju vlastnej osobnosti. Vyznačoval sa pôstom a veľkou striedmosťou. V tento pradávny deň sa navštevovali hroby zosnulých a zanechávali sa im rôzne dary a potraviny. Obyvateľstvo opäť využíva silu vody na zmytie nečistoty.
Biela sobota
Dochádza k upratovaniu príbytkov, gazdiné pripravujú sviatočné pokrmy na celé sviatky, sú to veľa krát symbolické jedlá. Muži majú vhodný čas na siatie, sadanie a práce vonku. V každom dome varia dievčatá vajíčka, následne ich zdobia. Aký kraj, taký mrav, teda technika a farba zdobenia kraslíc závisela od oblasti.
Jedenie vajec malo chrániť pred vplyvmi zlých duchov a energií. Mládenci zase pletú korbáče z prútov bielej vŕby, ktorá rastie pri vodných tokoch. Ak bolo všetko pripravené a nachystané, rodina sa obliekla do sviatočného odevu, aby tak oslávili prítomnosť posvätenia ohňa, z ktorého sa zapaľuje hlavná veľkonočná svieca.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je hlavne prvou nedeľou po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti. Je to zároveň deň osláv víťazstva života nad smrťou. U kresťanov sa tento deň označuje ako Boží hod, svätí sa jedlo, z ktorého sa všetci majú dosýta najesť. Poobede sa začali mládenci, ale i dievky chystať na šibačku a oblievačku.
Veľkonočný pondelok
Je dňom, bez ktorého si ani nevieme predstaviť tieto sviatky. Mladí chlapci chodia po dedine so šibákom či korbáčom šibať mladé dievčatá a oblievať ich studenou vodou, aby boli krásne a zdravé počas celého roka a odplašili tak od seba všetko staré a zlé. Práve vodou sa od tohto všetkého očistili. Dievčatá mládencov pohostia, nakoľko každý mládenec išiel navštíviť dievku, ktorá sa mu páčila a mal o ňu záujem. Týmto posledným dňoch sa síce sviatky neuzavreli, ale dochádza k ukončeniu veľkonočného týždňa.
