Jednorazové papierové obaly
Jednorazové papierové obaly majú vyriešiť problém zahltenia plastom. Ich masívne využívanie však spôsobuje nadmernú ťažbu dreva a stratu biodiverzity. Obsahujú toxické chemikálie a pre kombináciu s plastmi nie sú recyklovateľné
Celosvetovo predstavujú obaly na báze papiera a lepenky cca až 37 percent dopytu po potravinových obaloch. Papier a lepenka sa používajú na primárnej úrovni balenia, teda pri priamom kontakte s potravinárskymi výrobkami, ale aj pri skladovaní, distribúcii a preprave. Využitie papierových obalov siaha od škatúľ na pizzu až po jednorazové poháre na nápoje, papierové vrecká, vrecia, nádoby na potraviny, debny, vložky, rozdeľovače a skladacie viacvrstvové kartóny. Papierový kartón je celosvetovo najviac spotrebovaným druhom papiera.
Nadmerná ťažba dreva a strata biodiverzity
Nárast používania papierových obalov predstavuje ďalšie ďalekosiahle odlesňovanie a stratu biodiverzity. Približne 90 percent celulózy sa vyrába z dreva a produkcia papiera je zodpovedná za 35 percent vyrúbaných stromov.
Každý rok sa v priemere vyrúbu tri miliardy stromov na obaly. Krajina, ktorá dováža do EÚ najviac papiera a celulózy, je Brazília. Množstvo dovezeného papiera a celulózy je väčšie než množstvo, ktoré ročne vyrobia dvaja najväčší producenti v Európe, a to Švédsko a Fínsko. V posledných dvoch desaťročiach Brazília strojnásobila svoju produkciu celulózy a zvýšila rozlohu eukalyptových a borovicových plantáží.
Tieto rozsiahle plantáže zhoršujú vodné pomery v krajine, vysušujú pôdu, zvyšujú nebezpečenstvo lesných požiarov a spôsobujú celkovú stratu biodiverzity. Nadmerná ťažba vo Fínsku a Švédsku spôsobuje, že vyťažené lesy prestávajú byť zachytávačom CO2 a namiesto toho sa stávajú jeho emitentom.
Papierové obaly na jedlo sú nerecyklovateľné
Pre väčšinu potravinárskych a nápojových výrobkov je obyčajný papier nepostačujúci ako obal, pretože má obmedzené bariérové vlastnosti, nízku tepelnú odolnosť a pevnosť. Z tohto dôvodu sú obaly na potraviny a nápoje takmer vždy kombinované s plastmi alebo chemikáliami, ktoré zabezpečujú vodotesnosť a odolnosť voči mastnote. Avšak tieto prídavné materiály spôsobujú problémy v súvislosti s recykláciou a v súčasnosti nie sú recyklovateľné.
Problém s plastami vytvárajú ľudia.
Problém s plastami je, že nám veľmi často končia v prírode a ich nebezpečnosť trvá desiatky, stovky rokov pre živočíchy a po rozpade sa z nich stanú nebezpečné mikroplasty.
Všetky výrobky na svete majú negatívny vplyv na životné prostredie. Moderný život si však bez nich nevieme predstaviť.
Znižovanie ich vplyvov na životné prostredie nie je len o výbere, zákaze, odporúčaní alebo predpisovaní konkrétnych materiálov, ale hlavne o zmene správania nás spotrebiteľov s cieľom zvýšiť mieru opätovného použitia výrobkov a zabrániť zbytočnej tvorbe odpadov.
