Recyklácia je proces, pri ktorom sa opätovne využívajú už použité materiály, šetria sa prírodné zdroje a znižuje sa množstvo odpadov uložených na skládke, čo prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov aj k ochrane životného prostredia.
Triedený zber sa neustále zlepšuje. V roku 2021 skončilo na skládke 41 % komunálneho odpadu, 49 % sa zrecyklovalo a 9 % energeticky zhodnotilo. V roku 2025 by sme mali podľa cieľov EÚ recyklovať už 55 % komunálneho odpadu. K naplneniu tohto cieľa môže výrazne napomôcť nielen zavedenie zberu kuchynského bioodpadu, ale aj lepšia miera triedenia komodít, akými sú papier, sklo, plast, kovové obaly a nápojové kartóny.
Až 80 % komunálneho odpadu dnes vieme veľmi dobre recyklovať. Napríklad sklo sa dá recyklovať takmer donekonečna, na skládke by sa však rozkladalo tisíce rokov. Do skupiny dobre recyklovateľných materiálov patrí aj papier, kovy a niektoré druhy plastov. Na ľudí treba apelovať a neustále ich vzdelávať v oblasti triedenia, aby si uvedomili dopad svojich aktivít na životné prostredie. Aj napriek tomu, že témy triedenia a recyklácie sú medzi verejnosťou čoraz populárnejšie, stále sa pri nich stretávame s viacerými mýtmi, ktoré ľudí zavádzajú.
Zozbierali sme najčastejšie mýty, ktoré sa spájajú s recykláciou odpadu:
Mýtus: Pri recyklácii sa využíva viac energie než pri výrobe nového produktu
Veľa ľudí si myslí, že recyklovanie odpadu z domácností je vo väčšine miest v podstate zbytočné, aj keď zoberieme do úvahy mizerné prínosy pre životné prostredie.
Opak je však pravdou. Podľa údajov z Agentúry pre ochranu životného prostredia môže:
- recyklácia hliníka ušetriť 95 % energie potrebnej k vyrobeniu nových produktov z prírodnej suroviny,
- recyklovanie oceľových plechoviek ušetrí 60 až 74 %,
- recyklácia papiera zhruba 60 %,
- recyklácia plastov a skla približne jednu tretinu energie v porovnaní s novými produktmi.
- Energia ušetrená z jednej sklenej fľaše sa vyrovná spotrebe 100 wattovej žiarovky po dobu štyroch hodín.
A navyše, viac vody sa ušetrí spracovaním recyklovaných materiálov než výrobou nových vecí.
Mýtus: Vytriedený odpad určený na recykláciu nakoniec aj tak končí na skládke
Všetok vyzbieraný triedený odpad je evidovaný a s druhotnými surovinami sa ďalej obchoduje – odovzdávajú sa na ďalšie spracovanie recyklátorom. Zberová spoločnosť musí dokladovať, čo sa s odpadom deje po dotriedení. Je zakázané ho skládkovať, pokiaľ však obsahuje veľa nečistôt (viac ako 25 %), už sa nepovažuje za triedený a vtedy končí na skládke odpadu.
Niekedy sa môže zdať, že triedenie nemá zmysel, lebo všetky druhy odpadov sa zbierajú spoločne do jedného auta. Neznamená to však, že vytriedený odpad končí na skládke. Niektoré autá na zber odpadu sú viaczložkové, a majú niekoľko oddelených zásobníkov, do ktorých sa sypú jednotlivé druhy vytriedených smetí.
Rovnako to platí v prípade odpadu, ktorý je zbieraný do vriec. Vtedy sa na korbu auta môžu nakladať spoločne napríklad vrecia s plastmi aj vrecia s papierom. Odpad sa zváža spoločne z dôvodu úspory počtu zvozov a pohonných hmôt. Alebo sa používa jedno auto dopoludnia na zber papiera a to isté auto príde prázdne popoludní po plasty.
Mýtus: Odpad sa musí pred recykláciou puntičkársky vytriediť
V časoch, kedy recyklácia bola pomerne novým konceptom, mnohé zberné spoločnosti trvali na prísnych pravidlách triedenia. S postupným vývojom zariadení na zber a recykláciu sa mnoho z týchto pravidiel zmenilo. Zmätenosť zostala: Môžem vytriediť papierovú obálku s okienkom z plastu? Musím odstrániť známky z papiera? Moji susedia z bytovky nevedia, či sa sklo musí triediť podľa farby alebo či sa plastové tašky zbierajú osobitne.
Vo všeobecnosti platí, že recyklovateľný odpad sa nemusí triediť až do takej miery ako boli zvyknutí. Viaceré komunity v súčasnosti používajú systémy jediného odpadového prúdu, kedy sa všetok odpad vhodný na recykláciu vyhadzuje do toho istého kontajnera. Čistejšie materiály znižujú zápach a urýchľujú proces, avšak recyklácia pozostáva z čistenia, pomletia a drvenia materiálu a následne niekedy aj roztavenia.
Zvyšky jedla a nečistoty ako sú napríklad kancelárske sponky sa spália alebo vytriedia pomocou magnetov a iných nástrojov. Recyklácia položiek vyrobených z viacerých druhov materiálu, ako napríklad krabice od džúsov, môže byť náročnejšia, no každé zariadenie spracuje takýto odpad podľa vlastného vybavenia a potrieb. Vyše 60 % amerických domácností má v súčasnosti prístup k recyklovaniu kartónov a výrobcovia vyvíjajú ľahšie recyklovateľné obaly.
Mýtus: Skládkovanie odpadu je tou najlepšou a najlacnejšou možnosťou, preto triedenie a recyklácia nemá zmysel
a Slovensku končí takmer všetok zmesový komunálny odpad na skládkach, pričom v minulosti boli poplatky za skládkovanie veľmi nízke a stabilné. Tomuto už odzvonilo a ceny za skládkovanie od roku 2019 prudko rastú. Riešením je preto triedenie odpadu a jeho následná recyklácia.
Triedený zber spadá pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov a financujú ho výrobcovia prostredníctvom OZV. Lepšie triedenie v mestách a obciach preto ovplyvňuje aj miestnu cenu za skládkovanie.
Skládky navyše predstavujú veľkú environmentálnu záťaž, nakoľko sa z nich uvoľňuje metán, zvyšujú sa emisie skleníkových plynov a tie prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Skládky by preto mali byť vždy až poslednou voľbou pri spôsoboch nakladania s odpadmi.
Mýtus: Recyklácia je drahá
Veľa ľudí sa obáva toho, že recyklácia je príliš nákladná. Ak však vezmeme do úvahy nielen ekonomické, ale aj environmentálne a spoločenské faktory, tak celkové náklady na recykláciu sú v skutočnosti často nižšie ako náklady spojené so skládkovaním. Pri recyklácii využívame už existujúce suroviny a tie sú použité na výrobu nových produktov. Tým sa znižujú náklady na získavanie primárnych surovín a nakoniec aj na celkovú výrobu.
Mýtus: Produkty vyrobené z recyklovaných materiálov sú nižšej kvality
V minulosti sa všetky recyklované výrobky považovali za podradné a nekvalitné. V súčasnosti však moderné technológie umožňujú recyklovať materiály takým spôsobom, aby sa dosiahla rovnaká kvalita ako pri použití primárnych suroví
Niektoré druhy materiálov, ako napríklad sklo a kovy sa môžu recyklovať takmer donekonečna bez straty kvality. Pri iných materiáloch, ako napríklad plastoch, závisí kvalita recyklovaných materiálov od presného zloženia a prímesí, akými sú napríklad farbivá.
Mýtus: Produkty z recyklovaných materiálov majú nižšiu kvalitu
Výrobky z recyklovaných materiálov sa pred pár desiatkami rokov často posmešne považovali za podradné. Recyklovaný papier bol šedý a tvrdý. Recyklované plasty boli považované za slabé. Niektorí stále spájajú recyklovaný obsah s menej kvalitnými vlastnosťami. V jednom prieskume sa spotrebitelia vyjadrili, že s oveľa menšou pravdepodobnosťou by si kúpili environmentálne šetrné produkty, pretože ich považujú za podradné.
Výrobcovia sa však veľa naučili od týchto čias. Spotrebitelia a firmy požadujú čoraz viac recyklované produkty a výrobcovia reagovali zlepšením kvality.
