Psie exkrementy sa zdravie človeka

Psie exkrementy

Narastajúci počet psov a psích exkrementov

S nekontrolovane narastajúcim počtom psov, žijúcich najmä v mestských bytoch, narastá aj celkové množstvo a koncentrácia psích výkalov na verejných priestranstvách. K tomu prispieva aj zväčšený objem jednotlivých exkrementov v dôsledku kŕmenia nedostatočne stráviteľnými priemyselnými krmivami, pozostávajúcimi prevažne z rastlinných odpadov. Zároveň narastá aj nespokojnosť väčšinovej verejnosti, ktorá nechová psy alebo mačky.

Voľne sa vyskytujúce exkrementy vyvolávajú subjektívny odpor verejnosti, najmä však tej jej časti, ktorá psov nechová. Priamy kontakt človeka s exkrementom zanecháva vždy nepríjemný dojem. Aj z objektívnych dôvodov možno situáciu hodnotiť ako krajne kritickú, najmä v lokalitách s vyššou koncentráciou obyvateľstva (teda aj spoločenských zvierat) – na satelitných sídliskách, v parkoch.

Najčastejšie sa exkrementy vyskytujú na trávnatých plochách, pretože tie pes spravidla uprednostňuje pri vyprázdňovaní. Vtedy sú však exkrementy menej viditeľné (o to zradnejšie pre náhodného chodca) a z praktického hľadiska ťažšie odstrániteľné. Často sa vyskytujú mylné názory o prítomnosti psích exkrementov v detských pieskoviskách – v tomto prípade však ide výhradne o exkrementy mačacie. Zriedkavejšie sa exkrementy nachádzajú aj priamo na dláždených či asfaltových chodníkoch mesta. V zimnom období, kedy súvislá snehová pokrývka skrýva rozdiely podložia, sa psi vyprázdňujú aj priamo na chodníkoch.

Hustota exkrementov na sídliskách niekoľkonásobne prekračuje hygienické normy. Konkrétne a presné údaje sú pre odborníkov i pre laickú verejnosťou neznáme, pretože podobným problémom sa venujú kompetentné orgány len okrajovo (opakovane Parazitologický ústav SAV ). V konečnom dôsledku sú aj hygienici, a aj vedci pasívni, pretože ani na základe relatívne hrozivých výsledkov nevyvíjajú účinný nátlak na takú zmenu legislatívy, ktorá by limitovala počty a hustotu psov vzhľadom na špecifickosť sídliska.

Infekčné a neinfekčné exkrementy

Psie a mačacie exkrementy neboli v minulosti vždy presne kategorizované z hľadiska ich zaradenia medzi odpadmi. Až donedávna ich bolo možné zaradiť do niektorej z vtedajších kategórií, vychádzajúc pritom z ich vlastností, zloženia a škodlivosti. Problémom pri kategorizácii bol a aj je fakt, že ich zloženie a z neho vyplývajúca škodlivosť, môžu byť rozdielne. Buď ide o exkrement zdravého zvieraťa – vtedy ide o bežný odpad, nazývaný ako „OSTATNÝ“ (v katalógu odpadov 284/2001 pod kódom 020106). Alebo ide o exkrement zvieraťa (psa, mačky), postihnutého infekčnými, parazitárnymi chorobami, prenosnými na človeka.

Psie exkrementy patria medzi nebezpečný odpad

Definícia nebezpečného odpadu podľa zákona o odpadoch znie: Nebezpečný odpad je taký zvláštny odpad, ktorý svojimi vlastnosťami (infekčnosťou) je, alebo môže byť nebezpečný pre zdravie obyvateľstva alebo životné prostredie. Počas nenákazovej situácie sa psí a zvierací exkrement stáva nebezpečným až vtedy, ak bola v jeho hmote zistená prítomnosť infekčných patogénov.

Nebezpečný odpad

• Nebezpečný odpad je taký odpad, ktorý vyžaduje osobitné nakladanie a zneškodnenie z dôvodu jeho vlastností a zloženia (napr. lieky, žiarivky, odpad z nemocníc a pod.).
• Nebezpečný odpad je taký odpad, ktorý svojimi vlastnosťami (najmä toxicitou, infekčnosťou, dráždivosťou, výbušnosťou, horľavosťou, chemickými vlastnosťami, karcinogénnymi (rakovinotvorné), teratogénnymi (poškodzujúce ľudský plod) a mutagénnymi (spôsobuje mutácie genetickej informácie, prípadne rakovinu) vlastnosťami) je alebo môže byť nebezpečný pre zdravie obyvateľstva alebo životné prostredie. Do tejto kategórie patria odpady produkované niektorými priemyselnými odvetviami, rádioaktívny odpad, odpad z bitúnkov, kafilérií, nemocníc a iné.

Štatistiky týkajúce sa psích exkrementov

• Podľa štatistických údajov pripadá na Slovensku na každých 10 až 12 obyvateľov jeden pes. Z uvedenej štatistiky vyplýva, že na priemernom sídlisku s 20 000 obyvateľmi je chovaných 1 600 až 2 000 psov.
• V roku 1995 bolo na Slovensku podľa štatistiky chovaných 70 000 psov a ročná produkcia exkrementov týchto zvierat bola na odhadovanej úrovni 7 000 ton (350 nákladných vagónov).
• Psie exkrementy patria do kategórie nebezpečného odpadu. Ich zberom a likvidáciou chránime občanov pred nákazlivými ochoreniami parazitárneho, bakteriálneho alebo vírusového pôvodu.

Exkrementy a zdravie človeka a iných zvierat

• Odhaduje, že jeden gram odpadu zo psa môže obsahovať 23 miliónov fekálnych koliformných baktérií, o ktorých je známe, že spôsobujú kŕče, hnačky, črevné ochorenia.
• 10 – 50 % baktérií vo vzduchu pochádza z psieho odpadu.
• Nevyzdvihnutý trus (plný baktérii, prípadne vírusov a vajíčok parazitov) sa vplyvom poveternostného tepla vysušuje, mení na prach, ktorý sa vírením vzduchu dostáva aj do dýchacích ciest človeka a môže pôsobiť aj ako alergén.
• Pri ponechaní exkrementov na trávnikoch sa tieto môžu dostať do spodných vôd alebo riek a znečistiť ich?
• Okrem toho, že takáto voda predstavuje nebezpečenstvo pre človeka, ohrozuje aj zdravie rýb, iných vodných živočíchov a rastlín.
• Psie exkrementy sú nebezpečné pre človeka, hlavne pre deti, z hľadiska možnosti nákazy rôznymi bakteriálnymi, parazitárnymi a vírusovými ochoreniami (napr. salmonelóza, giardióza,toxokaróza, pásomnica psia).
• Psie exkrementy sú nebezpečné pre psov samotných, ktorí sa môžu nakaziť buď priamym kontaktom cez kožu (tzv. transdermálny prenos) alebo požieraním exkrementov (tzv.koprofágia) rôznymi závažnými ochoreniami (parvoviróza, giardióza, kokcidióza, trichinelóza, askarióza, pásomnica psia, pásomnica hrášková, machovec psí).

Prítomnosť odpadu z domácich zvierat v odtoku dažďovej vody má množstvo dôsledkov na kvalitu vody v mestských tokoch, pričom pravdepodobne najväčší vplyv majú patogény, ako sú fekálne koliformné baktérie. Uvoľňovanie živín z rozkladu odpadu domácich zvierat tiež podporuje rast buriny a rias vo vodných útvaroch. Táto situácia môže znížiť hladinu kyslíka vo vode, čo má vplyv na ryby a iné vodné organizmy. Okrem toho môže odpad z domácich zvierat prispievať k šíreniu:

• Kampylobakterióza — bakteriálna infekcia, ktorá spôsobuje hnačku u ľudí.
• Salmonelóza – najčastejšia bakteriálna infekcia prenášaná na človeka zo zvierat. Symptómy zahŕňajú horúčku, bolesti svalov, bolesť hlavy, vracanie a hnačku.
• Toxokaróza - škrkavky prenášané zo zvierat na ľudí. Medzi príznaky patrí strata zraku, vyrážka, horúčka alebo kašeľ.

Psie exkrementy sú odpad, ktorý znečisťuje životné prostredie.

• Psie exkrementy sú definované ako látky znečisťujúca životné prostredie.
• V roku 1991 boli Agentúrou na ochranu životného prostredia (EPA) zaradené do rovnakej kategórie ako herbicídy a insekticídy; olej, tuky a toxické chemikálie.
• Psie exkrementy patria do kategórie nebezpečného odpadu. Ich zberom a likvidáciou chránime občanov pred nákazlivými ochoreniami parazitárneho, bakteriálneho alebo vírusového pôvodu.
• Psie exkrementy patria do kategórie infikovaného a alergénneho odpadu a agentúra ochrany životného prostredia USA (EPA) klasifikuje psie exkrementy v rovnakej kategórii ako aj ropné škvrny.
• Veľa ľudí sa mylne domnieva, že psie exkrementy sú dobrým hnojivom. Parazity z exkrementov môžu prežívať v pôde dlhú dobu a byť zdrojom nákaz pre človeka a zvieratá. Dažďová voda priamo zanáša nebezpečný obsah exkrementov plných baktérií a parazitov do spodných vôd. Exkrementy pridávajú nadmerné množstvo dusíka do vody a znižujú obsah kyslíka nutného pre život vodných živočíchov.